Recenze

Space Shuttle pre FSX

ÚVOD

SPACE SHUTTLE (ďalej len SS FSX) je veľmi špecifický produkt spoločnosti Captain Sim určený pre simulátorovú platformu MS FSX. Už z názvu je jasné na čo je zameraný – predmetom simulácie je americký raketoplán.

SS FSX je add-on pre MS FSX a po nainštalovaní poskytne samostatný užívateľský interface pre spustenie jedného z troch predpripravených scenárov, spusteniu ktorého predchádza krátka videosekvencia. Tomuto videu by som za iných okolností nevenoval v podstate žiadnu pozornosť, ale v tomto prípade mi nedá nespomenúť jeho obsah. Video zachytáva štart raketoplánu z rampy a jeho ďalší let – odhodenie štartovacích SRB motorov a neskôr aj ET nádrže. Po odlepení sa od rampy raketoplán pekne rotuje do smeru vzletového azimutu a ďalej pokračuje v totálne KOLMOM (!!!) lete až po navedenie na orbitu. Pričom v reáli už v 10 km je nos raketoplánu sklopený na +55 stupňov, v 30 km na +30 stupňov a vo výške okolo 100 km to je cca. 0 stupňov – takže o nejakom kolmom lete nemôže byť ani reči. Ale povedal som si že je to „len“ video ...

Hneď na začiatku je potrebné povedať, že SS FSX nepredstavuje komplexný simulátor raketoplánu, ale zameriava sa len na simuláciu záverečných fáz letu skutočného raketoplánu. Toto obmedzenie je dané predovšetkým použitým simulačným enginom FSX, ktorý nie je „stavaný“ na kozmickú simuláciu. Preto sa titul SS FSX zameriava výhradne na pohyb raketoplánu v atmosfére. Aj keď teda v prípade SS FSX nejde o plnohodnotnú simuláciu (tak ako ju poznáme z platformy ORBITER), to čo je tu simulované, je spracované s evidentnou snahou o vysokú mieru realizmu. Takže v rámci SS FSX síce nebudeme pilotovať raketoplán počas navádzania na obežnú dráhu, ani nemáme možnosť si vyskúšať žiadne orbitálne manévre, zato však môžeme „zažiť“ návrat raketoplánu - od vstupu do atmosféry, až po dosadnutie na dráhu KSC Kenedyho vesmírneho strediska na myse Canaveral (a to celé v kontexte pokročilej grafiky FSX). Jednoducho povedané – SS FSX je simulátorom návratu raketoplánu do atmosféry a jeho kĺzavého letu až po samotné pristátie na Myse.

GRAFIKA

Na jednej strane grafický koncept simulácie je značne prepracovaný - čo sa týka predovšetkým spracovania virtuálneho kokpitu a samotného Shuttlu v externom pohľade. Na strane druhej však napr. vizuálny vnem priestoru v letovej hladine 400 000 ft (cca. 120 km) je značne nepresvedčivý – v tejto výške je raketoplán ešte prakticky vo vesmíre, ale v simulátore to takto rozhodne nevyzerá. Akonáhle sa však ocitneme nižšie – pod hladinou 25 km – grafika sa stáva tým na čo sme u MS FSX zvyknutý – efektnou a reálnou ... Fázu letu od TAEM až po LANDING som si vďaka virtuálnemu kokpitu vyslovene vychutnával. Virtuálny kokpit je skvelý a navodzuje úžasný pocit že ste naozaj IN.

LETOVÝ MODEL

Hodnotenie tzv. letového modelu je pomerne chúlostivá záležitosť. Je to samozrejme možné aj na základe subjektívneho dojmu - ale to len v tej najobecnejšej rovine vychádzajúc zo základných aerodynamických princípov. Takýto prístup by asi komunitu virtuálnych pilotov veľmi neuspokojil. Preto som sa rozhodol porovnať správanie SS FSX jednak s oficiálnymi manuálmi NASA a jednak so simulačnou platformou ORBITER a jeho add-onom Shuttle Fleet, ktorý sa v rámci ORBITERa považuje za realite najbližšiu simuláciu raketoplánu.

Simulácia SS FSX obsahuje tri predpripravené scenáre – ENTRY, TAEM, APPROACH AND LANDING.

ENTRY simuluje situáciu po deorbit zážehu motorov, kedy je raketoplán zorientovaný nosom v smere letu a klesá k hranici atmosféry. Začíname vo výške 400 000 ft s uhlom nábehu +40 stupňov, čo je východzia pozícia pre vstup do atmosféry. V prípade SS FSX raketoplán v tejto konfigurácii klesá do horných vrstiev atmosféry, pričom fáza maximálneho aerodynamického ohrevu nastáva vo výške cca. 280 000 ft (cca. 84 km) – čo je rozdiel oproti reálu aj ORBITERu, kde táto fáza nastáva vo výške cca. 70 km. Graficky sa táto fáza letu prejaví efektným „rozžhavením“ draku aj so zrejmou tepelnou diferenciáciou. Napriek tomu tento efekt je v ORBITERy znázornený ďaleko reálnejšie – síce bez „žhavého“ textúrovania, ale zato s dlhým chvostom plazmy. Kým efekty aerodynamického ohrevu majú v prípade ORBITERa postupný „nábeh“, v SS FSX sa to deje skokom jednoduchou zmenou textúry povrchu raketoplánu. Táto maximum heating fáza končí v prípade SS FSX vo výške cca. 50 km, čo vcelku korešponduje s reálom. Čo ale vôbec „nesedí“, je priebeh tejto letovej etapy – raketoplán v SS FSX totiž kľudne klesá z počiatočnej výšky 120 km až do 50 km s krídlami pekne v horizonte, s nosom na +40 st. Takýto priebeh je totiž mimo akúkoľvek aerodynamickú realitu, pretože vektor narastajúceho vztlaku smerujúci kolmo nad raketoplán by spôsobil, že vo výške cca. 83 km by vztlak nadobudol takú hodnotu, ktorá by spôsobila že raketoplán by začal stúpať – jednoducho by sa „odrazil“ od atmosféry a dostal by sa na nestabilnú dráhu. Z tohto dôvodu, keď sa začína vertikálna rýchlosť približovať plusovým hodnotám (dôsledok narastajúceho vztlaku), raketoplán sa „preklopí“ na bok, čím sa vektor vztlaku nasmeruje bokom od letovej trajektórie. Vztlak potom nespôsobí stúpanie, ale vychyľovanie aktuálnej trajektórie od teoretickej a to na tú stranu, na ktorú je raketoplán naklonený. Tým vzniká odchýlka, ktorá sa po určitom čase musí eliminovať manévrom presne opačným – náklonom na opačnú stranu. Raketoplán tak vykonáva akýsi cik-cak let okolo teoretickej trajektórie. Veľkosť náklonu tiež určuje vertikálnu rýchlosť zostupu. Kým toto v ORBITERy funguje úplne excelentne, simulácia SS FSX toto nijako nezohľadňuje. ENTRY scenár je v podaní SS FSX až po fázu TAEM nereálny. Zmysluplná simulácia sa týmto „scvrkáva“ na nejakých 7 min. letu - od TAEM po LANDING.

Ďaleko lepšie sú na tom, z pohľadu reality, scenáre TAEM a APPROACH AND LANDING.

TAEM začíname vo výške cca. 25 km (83 134 ft), pri rýchlosti cca. 2,6 Mach asi 5,5 min. pred dosadnutím na dráhu. Približovanie prebieha v smere 90 st. vzhľadom na dráhu, ktorá sa nachádza po pravej strane prilietajúceho raketoplánu. Po preletení osi dráhy začína HAC manéver (Heading Alignment Cylinder) – ľavá zatáčka do smeru dráhy 15. Účelom je vytratenie výšky a rýchlosti pre záverečné priblíženie. Po ukončení HAC by rýchlosť mala byť na úrovni 290 kts a výška cca. 14 000 ft. Ďalej nasleduje fáza priblíženia a dosadnutie na dráhu. Tento SS FSX scenár je takmer presnou reprodukciou reálneho postupu skutočného raketoplánu.

APPROACH AND LANDING začína vo výške cca. 14 000 ft, pričom sme cca. 80 sec. od dosadnutia na dráhu. Ak sa dodržuje predpísaný postup – mimochodom v manuále dostatočne detailne popísaný – pristátie je bezproblémové a nezáludné. Po touchdowne nasleduje vypustenie brzdiaceho padáka a pri 140 kts sa začína brzdiť podvozkom. K tejto letovej fáze takisto nemožno mať žiadne zásadné výhrady.

ZÁVER

Aký verdikt vysloviť na záver ? Hodnotenie tohoto produktu je pomerne obtiažne. Veľmi ľahko tu možno skĺznuť do úvahy že – ak je predlohou simulácie raketoplán, tak potom by mal byť simulovaný celý jeho let od štartu, cez pohyb po orbite, až po pristátie. Ale v tomto prípade – aby som bol spravodlivý – musím zohľadniť obmedzujúci vplyv simulačného prostredia FSX, ktoré umožňuje simulovať len pohyb telies v atmosfére a nie mimo ňu. Z tohto pohľadu je SS FSX „len“ simulátorom kĺzavého letu raketoplánu a jeho pristátia. Bohužiaľ, prostredie FSX pre simuláciu raketoplánu viac neumožňuje. Hodnotenie produktu SS FSX potom tak trochu vyzerá, akoby sme hodnotili simulátor lietadla, ktorý simuluje len pristávací manéver a ostatné predchádzajúce etapy letu nie. Ale práve preto, je potrebné SS FSX hodnotiť z pohľadu čím tento simulátor naozaj je a nie čím by sme chceli aby bol. Ak teda na SS FXS nazeráme touto „optikou“, potom musíme jednoznačne oceniť slušnú grafickú úroveň spracovania, prezentačno-vzdelávací rozmer zoznámenia sa so systémami raketoplánu a aj pôsobivú simuláciu kĺzavého letu raketoplánu s príslušnými graficko-akustickými efektami vychádzajúcimi z pomerne dobrého letového modelu (vzhľadom na okolnosti), čoho výsledkom je (napriek všetkému) slušný pocit reality.

Takže zhrnul by som to asi nasledovne – TAEM a APPROACH/LANDING áno (hlavne vo virtuálnom kokpite), ENTRY bohužiaľ nie. Týmto máme v podobe SS FSX k dispozícii špičkovú simuláciu posledných cca. 7 min. letu skutočného raketoplánu v skvelom virtuálnom kokpite. Pre niekoho dostačujúce, pre niekoho zúfale málo …

A koho predsa len zaujíma plnohodnotné simulované lietanie vo vesmírnom priestore, s celou tou úžasnou nebeskou mechanikou, pre toho je tu excelentný ORBITER. Pričom ale solídnym „predskokanom“ na poli kozmickej simulácie sa môže stať práve SPACE SHUTTLE od Captain Sim.

Autor: Ing. Popardovský Vladimír, PhD.

Publikováno: 20.09.2007