...Alebo aj taký je Falcon 4.0
Program dnešného dňa pre mňa znie - likvidácia nepriateľskej protivzdušnej obrany. Wingman mi poskytuje krytie pre prípad, že by sa objavil nejaký bandita. Pre túto zábavu mám k dispozícií dva HARMy a CBU bomby.
Po bezproblémovom lete k cieľu som v "horúcej" oblasti. Prepínam do AG režimu a vyberám HARM. Zameriavam najbližší SAM a HARM odpaľujem. Polvýkrutom sa obraciam na chrbát a priťahujem do klesavého letu. Tesne nad zemou sa znova polvýkrutom dostávam do normálnej polohy. Rýchlo prepínam na CBU do CCIP módu a už sa sústreďujem na pilotáž - čo je v nízkom prízemnom lete samozrejme prvoradé. Letím priamo na SAM pozíciu na ktorú som predchvíľou odpálil HARMa. Vyzerá, že asi zasiahol, pretože je vidieť dym stúpajúci k oblohe. Som asi 45s letu od steerpointu na ktorom je pozícia SAMu. Vo vzdialenosti 20s od steerpointu priťahujem knipel a éro dvíham nosom k oblohe. Tento režim udržiavam približne 3s a potom polvýkrutom prechádzam na chrbát a zase ťahám lietadlo nosom k zemi v snahe dostať do HUDu značku steerpointu. V okamihu keď mám steerpoint približne v strede HUDu, polvýkrutom prechádzam do normálnej polohy. Udržujem zostupný let. CCIP zámernu značku dostávam tesne pred steerpoint a stláčam tlačítko odhodu bômb. Zasypávam steerpoint - okolo ktorého sú jasne rozonateľné čierne bodky (ktoré nemôžu byť ničím iným len odpaľovacími rampami rakiet SAM) - spŕškou ômb. V okamihu keď podomnou vzplanie ohnivý koberec explodujúcich CBU bômb, rozozvučí sa mi v kokpite nepríjemny zvuk - RWR signalizuje odpal SAM rakety zo susedného palebného postavenia. Okamžite zapínam forsáž a break right ma dostáva chrbtom k prilietajúcej potvore. Odpaľujem salvu chaff a po chvíli RWR zhasína. Zvolňujem let - sťahujem rýchlosť, mierne stúpam. Na závesníku mi ostal ešte jeden HARM a keďže by bola škoda letieť s ním domov, točím ľavú zatáčku a obraciam nos mašiny k nepríjemnej oblasti. Zameriavam ďalší SAM - presne v okamihu, keď aj on na mňa vypálil. Okamžite odpaľujem svojho posledného HARMa, break left, chaff a klesavým letom upaľujem v smere od hroziaceho nebezpečenstva. Mám šťastie, aj tento SAM ma stráca. Priťahujem knipel a začínam stúpať. Volám k sebe do formácie wingmana. Zrazu sa na RWR presne na 12tich hodinách objavuje nepríjemná číslica 29 a takmer v tom istom okamihu sa objavuje aj žltý obdĺžnik na obrazovke radaru. Uzamykám kontakt a dávam rozkaz wingmanovi zaútočiť na banditu. Je takmer isté, že je to MiG-29 a je prekliate blízko. Čierna bodka za ktorou sa tiahne dymová stopa je neklamným znakom blížiacich sa problémov. Prepínam na CAT I. Moja pozícia voči banditovi vôbec nie je ideálna - mám ho na stretávacom kurze a som o dosť nižšie. Uvedomenie si nevýhodnej situácie je umocnené wingmanovým "Fox2 inbound". Bez ďalšieho rozmýšľania nasadzujem pri plnej forsáži break right a začínam pumpovať fléry. Banditova raketa vybuchuje neškodne za mnou. Vyrovnávam a vzápätí nasadzujem ľavú zatáčku s cieľom dostať sa banditovi za chrbát. Bandita vypaľuje druhú raketu, ale naša vzájomná poloha nie je pre tento jeho pokus príliš vhodná. Táto raketa jednoducho nemá nárok - takže vcelku pokojne sledujem ako sa snaží točiť za mnou, ale je jasné, že už čoskoro budem mimo závesných limitov jej hľadáčika. Nakoniec bezmocne a úplne neškodne vybuchuje na mojej úrovni vľavo odomňa, ale v neskutočne veľkej vzdialenosti. Stále točím ľavú a pomaly dostávam banditu do HUDu. Môj wingman je na tom asi podobne, pretože hlási "Fox2". Sledujem či trafí, ale nič sa nedeje - žiadny výbuch. Takže forsáž a vydávam sa za banditom. Prepínam do Digfight módu, vzdialenosť medzi nami sa zväčšuje - bandita je rýchlejší. Rozmýšľam či sa na to nemám vykašľat, možno sa bastard snaží uniknúť. Moje myšlienky však preruší vývoj "situácie v HUDe". Bandita začína prudko stúpať - je jasné že sa premetom smerom ku mne vracia do boja. Stále ho držím v zámku, Sidewinder začína bzučať čoraz intenzívnejšie. V okamihu keď bandita dokončuje premet a klesavým letom začína smerovať na mňa, vypaľujem Sidewindera. Bandita ho zrejme zbadal pretože nasadil break left, čo ho zachránilo od priameho zásahu. Ja sa zatiaľ dostávam na jeho úroveň a už ho mám zase v HUDe. Môj ďalší Sidewinder priam "piští od nadšenia" keď sa banditovi pozerá rovno do trysiek. Neváham ani okamih a doprajem môjmu druhému Sidewinderu "rozkoš z forsážou rozpálených trysiek" banditu. V priebehu niekoľkých sekúnd sa nepriateľ rozpadáva v ohnivej guli - môj Sidewinder našiel svoj cieľ. Moje nadšenie z víťazstva však netrvá dlho - RWR sinalizuje odpal ďalšieho SAMu. Otáčam sa mu chrbtom, forsáž, chaff - a nič ... Betty zahlási chaff out. Fajn. Skúšam šťastie - snažím sa striasť beštie prudkým klesavým letom. Tesne pri zemi vyrovnávam a RWR stíchne. Vyšlo to.
Nevyšlo to však môjmu wingmanovi ktorého SAM posiela k zemi.
Na mojom "konte" je niekoľko SAMov a jeden MiG-29. Som so sebou spokojný. Nervy sa dostávajú do normálu ... V takejto chvíli ma takmer vždy napadne, že vývoj situácie mohol byť aj iný a veci mohli dopadnúť úplne ináč. S tým ale nič nenarobím - to je lotéria bojového lietania.