Zaměřovač

Zážitky virtuálneho pilota 3

Cieľom tejto misie má byť zničenie mosta, cez ktorý viedie cesta intenzívne využívaná hlavne zasobovacími jednotkami nepriateľa. Naše velenie samozrejme nemohlo prehliadnúť takýto strategicky významný cieľ. Keďže naša základňa bola najbližšie, bolo viac ako pravdepodobné, že to bude práve naša letka ktorá bude "poctená" preveriť "imunitu" mostnej konštrukcie voči Mk-84. Nakoniec táto zábava pripadla – ako inak - mne a môjmu wingmanovi. 5:15 začína briefing. Neznášam včasné vstávanie a neznášam raňajšie briefingy. V polospánku som si pozrel satelitné snímky okolia cieľa. Vyzeralo to ako jednoduchá akcia. Bohužiaľ, to čo som sa dozvedel v nasledujúcich minútach ma úplne prebralo.

Cieľ sme mali dosiahnúť najkratšou trasou - bolo treba preletieť oblasť doslova posiatu palebnými postaveniami SAM. Podobná situácia mala byť aj v oblasti cieľa - SAMy + protilietadlové delostrelectvo. A k tomu všetkému vysoko pravdepodobná možnosť výskytu hliadkujúcich MiGov v oblasti.

"Nech mi niekto povie že to budú 29tky, tak idem radšej naspäť do postele !"

Pozvoľna som začal nadobúdať presvedčenie, že toto s dvoma eroplánmi nezvládneme. Pravdupovediac bol som si istý, že na túto misiu je škoda plytvať palivom. Bol som rozhodnutý otočiť to domov už pri prvých náznakoch vážnejších problémov.

Pri predletovej kontrole, už sediac vo svojom Sokolovi, som viac pozornosti ako inokedy venoval nastaveniu EWS. Ešte som ani neskončil a už mám povolený štart a takmer vzápätí je náš let dispečerom označený ako prioritný. Ale má zrazu niekto naponáhlo !  Rýchlo dokončím nastavenie EWS a už sa sústreďujem na štart. Mám podvesené dve Mk-84, dva HARMy a dva Sidewindery - mašina je pomerne dosť zaťažená, takže jej nechávam dostatočný rozjazd a ešte aj po odlepení od dráhy nechávam forsáž v činnosti o voľačo dlhšie. Prepínam na steerpoint 2 a okamžite nasadzujem ľavú zatáčku v snahe dostať sa tam kde treba v správnom čase. Sťahujem plyn na minimum a čakám kým sa ku mne pripojí moje číslo. Akonáhle sme vo formácií vypíname pozičné svetlá. Je ráno, ešte pološero - naše svetlá by boli viditeľné na veľkú vzdialenosť.

Ani nie po 5 minútach letu sa mi rozpípa RWR a jeho display sa zaplní nepeknými ciframi - 5,5,2 ... je toho viac ako je zdravé. Vyberám najbližšie postavenie dvojice SA-5 - na jedno stanovište zaútočí wingman, na druhé ja. V priebehu krátkej chvíle hlási wingman - "Magnum". Ja sa snažím prízemným letom čo najviac priblížiť k "môjmu" SAMu. Wingman znova hlási "Magnum" - takže prvýkrát to asi nevyšlo. Vypálim aj ja a čo najrýchlejšie, stále v prízemnom lete, upaľujem k ďalšiemu steerpointu - túto lokalitu chcem mať čo najskôr za sebou. Keď som sa pozrel vľavo, uvidel som na dvoch rôznych miestach čierny dym stúpajúci k raňajšej oblohe. Obidve nepríjemné 5-ťky na RWR zmizli. Volám k sebe do formácie wingmana a pokračujeme ďalej k cieľu.

Cieľová oblasť je už na dohľad - spoznávam scenériu, ktorú som videl na záberoch zo satelitu. Rýchlo nastavujem parametre bombardovania - rozostup, odhod v pároch. Mám v pláne všetko "to tam nasypať" pri prvom prelete. Druhý krát ma nad ten prekliaty most nikto nedostane ! Ešte som ani nedokončil nastavenie a ocitol som sa v intenzívnej protilietadlovej paľbe. Tí delostrelci sú nepríjemne presní, mašina sa otriasla ... ale zdá sa, že všetko funguje, takže pokračujeme. Zapínam rušičku a občas vyhodím nejaký ten chaff, nech to trochu tým ostrostrelcom sťažím. Vzápätí zapípa RWR - SA-3. Rýchlo ho zameriavam a odpaľujem HARMa skôr, ako tá potvora vypáli po mne. Raketa zo sykotom opúšťa závesník - v tej chvíli ma prestáva nejaký SAM zaujímať. Ešte narýchlo prepínam CCIP a už sa vrhám na cieľ. Nepriateľská paľba hustne - tak teraz budem potrebovať poriadnu dávku šťastia. Ak to nezvládnem, wingman bude mať druhý pokus. Ešte chvíľu a zámerná značka je tam kde má byť. Stláčam spúšť - obidve Mk-84 sa odplepujú od krídla. Prelietavam ponad cieľ a vzápätí počujem detonáciu - pohľad dozadu a vidím že vec je "vybavená". Prepínam na CAT I. Zapínam forsáž v snahe čo najskôr sa dostať mimo protilietadlovú paľbu. Vypustím aj zopár chaffov - pre istotu. Wingmanovi dávam rozkaz odhodiť náklad a vrátiť sa do formácie - je zbytočné vystavovať ho riziku. A nakoniec, aj tak už nemá čo bombardovať.

Ešte som sa poriadne nedostal z jedného problému a už mám na radare ďalší - a zdá sa že nie jeden, ale hneď dva. Dva nepriateľské stroje. Stúpam. Vyberám si jedného banditu, druhého prenechávam wingmanovi. Rýchlo sa približujú, prepínam na Sidewindery, zapínam chladenie hľadáčika. Mám ho na stretávacom kurze, ale dosť nízko podomnou. Napriek tomu to skúsim - Sidewinder opúšťa závesník, bandita sa rýchlo približuje, raketa je nútená prudko vyklesávať. Nie, toto sa nepodarí - Sidewinder nakoniec exploduje za banditom. Wingman tiež hlási "Fox2" - a triafa. Ja sa premetom obraciam za "svojím"banditom, ale ten prudko stúpa. Je to MiG-29. Skúsim druhého Sidewindera. Sme blízko seba, ale naša vzájomná poloha vyšachováva z hry aj môjho druhého Sidewindera. Našťastie wingman je v lepšej pozícii a aj druhého banditu "vymazáva z oblohy". Dogfight bol krátky, ale z nášho pohľadu viac ako úspešný - skóre 2:0. Wingman sa predviedol, ja mám dnes blbý deň – ešteže sa mi podaril ten most ...

Zrovnávame formáciu a točíme domov. Na spiatočnej ceste neodolám a zameriavam jednú osamelú SA-2. Nemám síce nič iné len kanón a v raňajšom šere aj tak na zemi houby vidím, ale vypaľujem dve krátke dávky. Záblesk, a tam dolu niečo vybuchlo. Vyzerá to, že som toho bastarda dostal.

Zbytok cesty na základňu bol úplna nuda a rutina. A tak sa z hrozivo vyzerajúceho úvodného scenára, vyvinula totálne úspešna misia - len ma mrzí ten "môj" MiG.

Autor: Ing. Popardovský Vladimír, PhD.

Publikováno: 10.05.2007